KOLOIDNÉ STRIEBRO ( pozri aj výber z textu príbalového letáku KS dodávaného v lekárňach )

Informácie ku koloidom striebra zo zahraničných webových stránok:

ppm (angl. parts per milión) = počet účinných častíc na 1 Milión častíc roztoku.

upozornenie:

Generátor KS nepotrebuje žiadne prísady. Výroba môže byť vykonaná aj so studenou destilovanou vodou, ale použitím teplej vody dosiahneme lepších kvalít.

Čo je koloidné striebro?

Chemické a fyzikálne základy - Kto chce skúšať účinok lieku bude chcieť samozrejme vedieť, aké substancie (zloženie) sa za liekom schováva, aké vlastnosti má a ako pôsobí. Začnime teda otázkou čo je koloidné striebro, pretože pojem koloidné striebro je veľmi málo známy napriek tomu, že sa denne s koloidy stretávame - áno náš život je na koloidných systémoch založený. K lepšiemu porozumeniu, ešte než sa budeme venovať praktickému využitiu, si najprv priblížme vysvetlenie zo strany vedy. Pretože koloidné chémia je veľmi obsiahlou oblasťou, môžeme tu opísať len tie najdôležitejšie, pre pochopenie pojmu koloidné striebro, potrebné základy.

Pod pojmom koloid rozumieme systém v ktorom sú čiastočky veľmi jemne a pravidelne rozdelené. Tieto čiastočky pozostávajú z menej než-li niekoľko tisíc atómov a môžu mať veľkosť až 200N. Jeden nm zodpovedá miliardtina metra.Veľkostné pomery sú znázornené na nasledujúcej tabuľke. Červená krvinka človeka má napríklad priemer 7,5 mikrometrov (= 7,500 nm), je teda takmer štyridsaťkrát väčší ako je táto veľká čiastočka koloidu o priemere 200N.

K lepšiemu porozumeniu sú nasledujúce merítka medzi sebou označené:

1.000 mm = tisíc milimetrov

= 1.000.000 mm = milión mikrometrov

= 1.000.000.000 nm = miliarda nanometrov

= 10.000.000.000. = desať miliárd angströmov

Pomocou generátora vyrobené koloidné striebro obsahuje častice, ktoré sú však ešte menšie. Jednotlivá častica je zložená z cca 15 atómov a má priemer menej ako 1 nm, totiž iba 0,126 nm.Toto koloidné striebro je teda asi 60 000 krát menšie než je červená krvinka alebo veľká baktérie. K pomeru k najmenšej baktérii je čiastočka koloidov striebra ešte takmer 2 000 krát menšia. Tento pomer je zhruba ako dospelý človek pred pyramídami v Gíze.

Objekt  a jeho veľkostné zaradenie:

Atóm - 0,1 nm (= 1 angstromov)

Koloidné striebro (cca 15 atómov) - 0,126 nm (= 1,26 angströmov)

Molekula cukru - 0,7 nm (= 7 angströmov)

Virus - 20 - 300 nm (= 0,02-0,3 mikrometrov)

Baktérie - 200 - 80 000 nm (= 0,2-80 mikrometrov)

Červená krvinka - 7 500 nm (= 7,5 mikrometrov)

Priemer vlasu 40000-100000 nm (= 40-100 mikrometrov)

Ľudská bielkovinová bunka 150 000 nm (= 150 mikrometrov)

Z vedeckého hľadiska hovoríme o koloidnom systéme pri splnení troch predpokladov:

  1. musíme mať k dispozícii rozdielne látky, ako napr striebro a vodu
  2. látky musí byť rozdielneho skupenstva, ako napr tekutá / pevná alebo plynné / tekutá
  3. čiastočky nesmie byť rozpustné

Takto sú koloidy heterogénne, zložené z viacerých skupenstva a nerozpustné.

Predovšetkým vo vzťahu k poslednej vlastnosti dochádza často k nedorozumeniam. Čiastočky striebra v koloidnom striebre nie sú vo vode rozpustené, ale rozptýlené. Jedná sa teda o suspenziu a nie o roztok. Oproti tomu ak pridáme do vody soli (rovnako tak soli striebra ako dusičnan strieborný alebo chlorid strieborný) sú tieto rozpustené. To znamená, že časti týchto solí svoje spojenie rozkladajú (disociujú) a vznikajú takto pozitívne nabité ióny striebra (Ag +) a negatívne nabité ióny chlóru (Cl-). Pritom však nejde o základné striebro alebo chróm.

Z vyššie uvedeného je znateľný dôležitý rozdiel medzi koloidným, základným striebrom a soľou striebra. Bohužiaľ sa dnes často obe tieto medzi sebou zamieňajú alebo sú považované za zhodné.

Takmer z každej látky môže byť principiálne dvoma postupmi pripravený koloid. K dosiahnutiu požadovanej veľkosti častíc, môžeme látku buď rozomlieť (disperznej metóda) alebo najmenšie čiastočky spojiť (kondensační metóda).Ku kondensaci dochádza napríklad pri hmle, kedy môžu čiastočky prachu slúžiť ako kondenzačné zrnká pre kvapky hmly. Príklad disperzie je dnes už nepoužívaný spôsob mletia striebra v "koloidnom mlynčeku", alebo vznik uhoľného prachu z pevného uhlia. Ďalšie možnosti disperzie sú homogenizácia, elektrický rozklad kovov (tiež striebra), ultrazvuk a peptizace (enzymatické delenie).

Koloidné čiastočky sú najmenšími časťami na ktoré ide pevná látka rozdeliť bez toho aby došlo k strate individuálnych vlastností látky. Ďalší stupeň zmenšenia je už samotný atóm. Pod pojmom koloidné striebro rozumieme v zodpovedajúcom zmysle extrémne malé čiastočky striebra. Podľa spôsobu výroby (chemicky, mletie alebo elektrolýza) je možné dosiahnuť veľkosti od menej než 1nm až do 10nm. Tieto čiastočky sa nachádzajú v destilovanej vode a nesú elektrický náboj. Pretože sa náboj rovnakej polarity odpudzuje, drží sa jednotlivé čiastočky v rovnováhe. Pozitívny náboj sa rovnako ako u batérie - hlavne vďaka účinku svetla - časom vytráca. Z tohto dôvodu je nutné koloidné striebro uchovávať mimo dosahu svetla.

Čistý koloid striebra môže byť vyrobený len zo silne demineralizovanej (destilovanej) vody. Čím čistejšie voda, tým dlhšia a ťažšia je procedúra. Preto mnoho výrobcov jednoduchších prístrojov odporúča používanie soli ako prídavku, alebo používanie minerálne či vodovodnej vody. Takto však dochádza ku vzniku chloridu striebra (stačí už jedno zrnko soli ...) a k zníženiu účinnosti proti baktériám a vírusom. Ďalej je nutné mať strieborné elektródy tej najvyššej kvality - len za splnenia vyššie uvedených podmienok je možné zaručiť nelepší účinnosť vyrobených roztokov koloidov striebra.

Vďaka zmenšeniu na čiastočky mikroskopickej veľkosti dochádza k enormnému zväčšeniu celkového povrchu a tým aj zvýšenie účinku. Okrem toho je enormne zvýšená možnosť prieniku do tela a dosiahnuť aj tých najnedostupnejších miest.

V koloidný tekutine sa jednotlivé čiastočky pohybujú viac či menej ľahko. Ak sa pohybujú ťažko, hovoríme o gele, v prípade opačnom ide o soľ. Tieto formy môžu prechádzať jedna v druhú, pričom prechod je plynulý. Koloidy hrajú v prírode veľmi dôležitú úlohu. Bez nich by nebolo života, pretože všetky životné procesy v bunke, stavebnom kameni žitia, sú založené na koloidných formách. Ďalšie príklady koloidu sú napríklad čerstvo vylisovaná pomarančová šťava, prášok na pranie či poťah filmu, ale tiež aj dym alebo hmla.

Čím väčšie sú čiastočky, tým viditeľnejšie na nich pôsobí gravitácia. Padajú na dno nádoby. Koloidné striebro sa neusadzuje, pretože sa jednotlivé elektricky kladne nabité čiastočky vzájomne odpudzujú a držia v rovnováhe.

U malých predmetov, rovnako ako u koloidných čiastočiek je ešte jedna sila ktorá zabraňuje ich potopeniu. Túto vlastnosť označujeme ako Brownov molekulárnej pohyb. Botanik R. Brown (1773-1858) vypozoroval, že sa najmenšie čiastočky v tekutine neustále pohybujú. Týmto na seba neustále narážajú, čo tiež zabraňuje klesaniu čiastočiek ku dnu a ich usadeniu. Brownov molekulárny pohyb nastáva u častíc ktoré sú menšie než jeden mikrometer (1mm = 1 tisícina milimetra). Napriek tomu je vhodné pred upotrebením koloidným striebrom jemne zatriasť, aby došlo k optimálnemu rozdeleniu čiastočiek.

Kedy bolo koloidné striebro objavené?

Pojem koloidné zaviedol koncom 19. storočia britský chemik Thomas Graham (1805-1869). Na základe jeho agregačného správania mu priradil grécky názov pre lepidlo. Tu si pripomeňme už spomenutú formu gélu, v ktorom nám môžu pripadať jednotlivé čiastočky ako prilepené k sebe. Koloidné striebro je však jemne rozdelené a nemá s lepidlom nič spoločné. Napriek tomu, že Graham vďaka svojmu vydania v roku 1861 bol neskôr nazývaný "otcom koloidnej chémie",  vieme že Michael Faraday (1791-1867) už minimálne 5 rokov pred tým pripravil a popísal iný koloid, totiž koloidné zlato. Vtedajší výroba však bola značne rozdielna od tej dnešnej.

Ako už bolo spomenuté, zažíva koloidné striebro svoju renesanciu. Jeho liečivá sila bola známa už našim predkom. Ale ako je dnes už častou skutočnosťou, dobré skúsenosti sa počas času strácali. Boli nedôstojne moderným medicínskym vývojom. Ak si dnes chceme pripomenúť dobré skúsenosti našich predkov, musíme sa tiež chvíľu zaoberať históriou používania striebra v medicíne.

Striebro je jedným z deviatich vzácnych kovov, z ktorých sú zlato a platina najznámejšími. Bielo sa trblietajúce, mäkké striebro je prvok s najlepšími elektrickou a termickú vodivosťou a vyskytuje sa dvadsaťkrát častejšie ako zlato. Bolo vždy cenené a veľmi skoro začalo byť používané na výrobu šperkov, príborov a mincí. Homér spomína dokonca aj strieborná brnenia. V stredoveku bolo zlato trinásťkrát cennejšie než striebro. Pred 100 rokmi bolo možné získať za kilogram zlata 28 kg striebra, 1937 to bolo dokonca 77 kg a dnes hodnota striebra ku zlatu prepadla ešte viac. Ale i v medicíne našlo striebro svoje uplatnenie.

Striebro - nielen vo svojej koloidnej forme - bolo v medicíne používané po tisícročia. V Číne sa pred cca. 7000 rokmi vyvinula akupunktúra a bola čím ďalej tým viac zdokonaľovaná. Najprv bolo na ošetrenie akupunktúrnych bodov podľa určitého systému používané ihličky z dreva a bambusu, neskôr boli tieto nahradené kovovými ihličkami a ďalej zlatom a striebrom. Pritom sa zistilo, že zlato pri tomto ošetrení skôr stimuluje a striebro skôr upokojuje. Môžeme vychádzať aj zo skutočnosti, že na celom svete sa používajú k akupunktúre milióny liečiteľov strieborných ihličiek.

V Egypte sa striebro používalo viac než 3500 rokov pred našim letopočtom na výrobu mincí. Zhruba 2500 rokov potom bolo v medicíne známe, že voda zostane dlhšie pitná pri jej uchovávaná v strieborných nádobách. Prvé písomné známky na medicínsky význam dusičnanu strieborného pochádzajú z diela legendárneho Gabira ibn Haiana as-Sufi zo druhej polovice desiateho storočia po Kristovi. Aj v Bagdade vyštudovaný lekár a filozof Avicenna (980-1037) používal striebro v medicíne a opísal prvýkrát argýria (sfarbenie pokožky pri predávkovaní striebrom).

Antibiotické účinky striebra boli prakticky užívané i našimi predkami. Pred príchodom chladničiek bolo cez leto takmer nemožné uchovávať potraviny dlhšie čerstvé. Naše babičky pridávali do mlieka striebornú mincu ako ochranu pred zkysnutím. Táto metóda na udržanie čerstvého mlieka je ľahko vysvetliteľná, pretože horná vrstva atómov striebra takéto mince reagovala so vzdušným kyslíkom na neviditeľnú vrstvu oxidu striebra. Po položení takejto mince do mlieka, putujú tieto ióny striebra do tekutého média a ničí baktérie kyseliny mliečnej, ktoré sú zodpovedné za skysnutia.

Niektorí zo súčasníkov túto osvedčenú metódu našich predkov opäť zavádzajú.Takto píše na jednej internetovej stránke J. Harrison "tu v Texase sa cez noc ľadový čaj skazí. Pridám Ak do neho 1 až 1,5 Unce koloidného striebra, vydrží celý týždeň bez chladničky ".

Táto metóda bola zohľadnená už pred polstoročím v jednom zo štandardných diel chémie (Römpp 1966):

"Odskúšali sme tiež predĺžiť trvanlivosť vody, ľadu, limonády a umelej limonády pridaním minimálnych množstiev koloidného striebra".

R.1869 upozorňuje vedec Raveline na skutočnosť že striebro rozvíja svoju antimikrobiálnu účinnosť už pri minimálnych dávkach. Ďalší vedec - von Nagel (1871-1938) opísal túto vlastnosť 1893 slovom "oligodynamický", čo znamená "s málom byť aktívny". Zistil, že už koncentrácia 0,0000001% Ionu striebra, čo dopovídá 9,2 * 10-9 M (= 9,2 nmol alebo 1mg) striebra na liter, stačí k likvidácii spirogyry v čistej vode. K zničeniu spór plesne (Aspergillus niger), ako zistil, postačuje aj len 0,00006% iónov striebra, zodpovedá 5,5 * 10-6 M (= 5,5 mmol) striebra. Mnoho leteckých spoločností sveta používajú strieborné filtre a takisto aj NASA sa pri stavbe vesmírnych lodí rozhodli pre systém striebra na čistenie vody.

Základom prípravy vody pomocou striebra je postriebrenie pomocou tzv katadynového postupu (z katalytický a oligodynamický), ktoré bolo vyvinuté v roku 1928. Pri tejto metóde je striebro nanesené na nosič a je takto získaný enormne veľký kovový povrch. Cez tento filter je potom filtrovaná voda a likvidovaní pôvodcovia chorôb. Tento patent bol dokonca základom jednej, dodnes existujúcej švajčiarskej spoločnosti. Dokonca pri ochrane vody proti riasam v úžitkovej vode a vode v bazénoch, tj k likvidácii rias, je striebrenie vhodné.

Najnovšie je takisto experimentované s oblečením so striebornými niťami, ktoré má byť obzvlášť zdravé.

Začiatkom 19. storočia malo koloidné striebro svoje samozrejmé miesto v medicíne. Vyznačuje sa svojím veľmi širokým spektrom účinnosti a je takmer úplne bez vedľajších účinkov. Pretože koloidné striebro, z dôvodu predchádzajúcich výrobných postupov, nebolo práve najlacnejšie, bolo tým uľahčené šírenie antibiotík. Dnes je možné koloidné striebro vyrobiť pomocou generátora striebra relatívne lacno.

Od vynálezu penicilínu v roku 1928 bolo zavedené tisíce nových antibiotík. V nich videla medicína kúzelnú zbraň proti existujúcim baktériám. Počas toho ako sa ľudia s entuziazmu oddávali týmto novým vynálezom, upadalo striebro čím ďalej tým viac do zabudnutia. Až potom čo sme museli priznať, že sa v stále väčšom meradle vyvíjajú nové a nové kmene rezistentných baktérií, ktoré nepodľahnú ani najmodernejším antibiotikám, začíname znovu vyvolávať z pamäte prednosti koloidného striebra. Čím častejšie je antibiotikum predpisované, tým ľahšie vznikne rezistentný kmeň baktérií.

V 1970 rokoch obdržalo chirurgické oddelenie univerzitné kliniky vo Washingtone štipendium na skúmanie nových zlepšených postupov u pacientov s popáleninami. Pritom bolo zistené, striebro vykazuje enormnú prednosti oproti iným existujúcim materiálom.

Jeden príklad: na ošetrenie rán bola už od roku 1930 používa tenko valcovaná strieborná fólia (striebro je po zlate kov ktorý je možné vytiahnuť do nejslabější vrstvy, a môže byť spracované až do 0,0027 mm slabého plátu).Týmto postupom bolo zamedzené prílišným stratám tekutín a podporená tvorba nového tkaniva. Pri popáleninách a obareninách je ale dôležité zamedziť vzniku infekcií a pôvodcov chorôb. Tiež tu je Strieborná fólia a koloidné striebro dôležitým prínosom. K antimikrobiálnímu, vlhkému ošetrenie rán je k dostaniu tzv hydrokoloidné obväz ako zdravotnícky výrobok, ktorého účinok spočíva okrem iného v uvoľňovanie iónov striebra do rany a prispieva jej následnému upokojeniu a rýchlemu vyhojenia.

V chirurgii má striebro svoje miesto napríklad pri strmeňové upínanie mozgových ciev alebo uzatváraní defektov lebečnej kosti.

Rovnako v Nemecku bol výnimočný účinok striebra dlho známy. Už 1881 odporúčal Lipský gynekológ Carl Sigmund Franz Credo (1819-1892) použitie dusičnanu strieborného pri veľmi rozšírenom zápale zakončenie pupočnej šnúry novorodencov. Táto komplikácia bola často spôsobená (Gonorrhöe) matky a mohla byti touto novou metódou okamžite odstránená, z tohto dôvodu bola tzv "Credo-Prophylaxe" u novorodencov zákonne predpísaná.Rovnako dnes sú v používaní očné kvapky, ako lekárnicky povinný prostriedok, obsahujúce dusičnan strieborný. Tieto sú u tejto indikácie povolené. Credo okrem iného zistil, že dusičnan strieborný ešte v riedení 1:1000 zabíja počas piatich minút stafylokoky, streptokoky a pôvodcu sneti slezinnej.

Vedľa dusičnanu strieborného bol používaný okrem iného jodid strieborný a chlorid na dezinfekciu, rovnako ako strieborný laktát ako adstringierendes a antiseptické prostriedky. Oxid striebra sa predtým nasadzoval proti cholere a epilepsii. V predloženom pojednania je myslené, pokiaľ nie je výslovne uvedené, vždy koloidné, elementárne striebro.

Poznámka: každý bude iste poznať aj iné použitie striebra - fulminát striebra exploduje pri najmenšom dotyku a používa sa u búchacie guličiek.

Proti čomu pôsobí koloidné striebro?

Koloidné striebro je univerzálny prostriedok, takmer bez vedľajších účinkov na liečenie mnohých ochorení. V mnohých pojednaniach bolo preukázané, že je účinné proti baktériám (napr. stafylokokom a streptokokom), vírusom a plesniam. Títo pôvodcovia sú behom niekoľkých málo minút koloidným striebrom usmrcované.

Zaujímavosťou zostáva, že pre ľudský organizmus dôležité baktérie v hrubom čreve ostávajú väčšinou ušetrené, pretože koloidné striebro je do krvného riečišťa alebo lymfatického systému prijímané najneskôr v tenkom čreve. V mnohých prípadoch je však potrebné aby koloidné striebro pôsobilo v hrubom čreve - v tomto prípade je nutné využiť klystíru s pridaním KS.

Koloidné striebro môže byť použité aj u ochorení ktorých príčina nie je úplne známa. Do dneška bol úspešný účinok koloidného striebra opísaný pre obrovské spektrum chorôb, totiž pre niekoľko stoviek rôznych pôvodcov chorôb (pozri tabuľku). Predovšetkým na začiatku nášho storočia bola jeho účinnosť intenzívne skúmaná veľkým počtom známych vedcov, ktorí zverejňovali svoje výsledky v renomovaných zdravotníckych časopisoch ako Lancet, Journal of the American Medical Association a Britoch Medical Journal. Courtenay tieto pôsobivé práce zhromažďoval a zhrnul v knihe. V nej sú obsiahnuté početné pojednanie o aktuálnom stave výskumu, ktoré dokazujú, že sa veda súčasnosti veľmi intenzívne opäť účinky na použitím koloidného striebra zaoberá.

K ochorením, u ktorých sú skúsenosti s koloidným striebrom k dispozícii patria početné problémy zraku, dýchacieho systému, kože, pohybového aparátu a nervového systému. Ak pomyslíme, že širokospektrálne antibiotikum (proti bakteriálnej infekcii) alebo širokospektrálny antimykotikum (proti plesnivému ochorení) môže pôsobiť vždy len na určitú časť pôvodcov, je toto enormnou prednosťou. Antibiotikum pôsobí vždy len proti jednému malému počtu rozdielnych pôvodcov chorôb a nikdy proti vírusom. Okrem toho je požívanie koloidného striebra takmer bez vedľajších účinkov, zatiaľ čo chemické substancie majú väčšinou veľa silných vedľajších účinkov.